Kaštieľ sv. Žofie

Kaštieľ svätej Žofie  -  jedna z najcennejších pamiatok  mesta Ružomberok, ktoré vzniklo na významnej križovatke obchodných ciest. Po získaní mestských výsad v roku 1318 bol kaštieľ sv. Žofie pravdepodobne postavený na obranu mesta. Kaštieľ sa stal od roku 1707, po zničení Likavského hradu za Rákociho povstania, sídlom likavského panstva. Neskôr slúžil ako súd, väznica  (v roku 1906 tu bol odsúdený Andrej Hlinka)  a neskôr sa z kaštieľa stali kasárne. Torzo kaštieľa  je dnes súčasťou, teraz z väčšej časti (stav v novemberi 2018) takmer nevyužitého a tiež už chátrajúceho hypermarketu  firmy FORESPO NR a.s. .

1397 – dotačné listiny kráľa Žigmunda Luxemburského (*14. február 1368, † 9. december 1437), vydané „in castello St. Sophie“ pre Nemeckú (dnes Partizánsku) Ľupču

1399 – kráľ Žigmund Luxemburský pri pobyte v kaštieli vydáva výsadnú listinu mestu Ružomberok v ktorej oslobodzuje ružomberských mešťanov od platenia mýtneho a jarmarečného

1577 – pán Likavy a zemepán Ružomberka Ján Krušič z Lepoglavy (* 1525, † 1580) s manželkou Katarínou Pálfiovou z Erdödu (* 1542, † 1616) vystaval južný trakt kaštieľa sv. Žofie 

1586 – veľkomožný pán Štefan Ilešházi (*1541, † 5.máj 1609) spolu s manželkou Katarínou Pálfiovou rozšírili a opevnili kaštieľ (pevnôstku) sv. Žofie

1598 – od tohto roku sa v kaštieli sv. Žofie v prítomnosti zástupcov likavského panstva každoročne konali mestské voľby, reštaurácie. Ich platnosť bola, napriek výsadám z roku 1318, potvrdzovaná likavským panstvom

1602 – sedmohradské knieža Žigmund Bátori (* 20. marec 1572, † 27. marec 1613), na ceste do Prahy k cisárovi Rudolfovi II. Habsburskému (* 18. júl 1552, † 20. január 1612), je v kaštieli hosťom Štefana Ilešháziho

1622 – (23. január) sedmohradské knieža Gabriel Betlen (* 1580, † 15. november 1629) po víťazstve pri Nových Zámkoch a uzatvorení mieru s kráľom Ferdinandom II. Štýrskym (* 9. júl 1578, † 15. február 1637) obeduje v kaštieli u pána Gašpara Ilešháziho (*1593, † 11. apríl 1648)

1622  - (30. marec)  „prenocovala“ v kaštieli uhorská koruna na svojej ceste z hradu Ečed v Satmárskej stolici do Trenčína v sprievode svojho strážcu baróna Petra Révaiho (* 2 február 1568, † 4 jún 1622) dedičného župana Turčianskej stolice a okrem iného aj autora „Rozpravy o uhorskej korune“ z roku 1613

1626  - (23. február)  v kaštieli nocovala kňažná Katarína Brandenburská (* 28. máj 1602, † 27. august 1644), dcéra kurfirsta markgrófa Jána Žigmunda Brandenburského (* 8. november 1572, † 2. január 1620) a švagriná švédskeho kráľa Gustáva II. Adolfa z rodu Vasa (* 9. december 1594, † 6. november 1632), cestou na sobáš s kniežaťom Gabrielom Betlenom, ktorý sa konal 2. marca v Košiciach

1629 – Gašpar Ilešházi dáva postaviť východný trakt kaštieľa sv. Žofie

1656 – pri svojom návrate po ústupe z Poľska koncom roku 1655, počas švédsko-poľskej vojny s Karolom X. Gustávom (* 8. november 1622, † 13. február 1660), nocoval v kaštieli u Štefana Tököliho (* 5. február 1623, † 4. december 1670) poľský kráľ Ján Kazimír II. Vasa (* 22. marec 1609, † 16. december 1672))

1656 – so svojou družinou tu pobýval, pred cestou na pltiach do Bratislavy, uhorský palatín gróf František Wešeléni z Hadadu (* 1605, † 27. marec 1667)

1673 – prvá zmienka o panskom mlyne pri kaštieli sv. Žofie

1675 – v kaštieli zasadal stoličný súd

1678 -  (september) kaštieľ a jeho okolie sa stáva miestom bojov cisárskych vojakov s povstaleckým vojskom grófa Imricha Tököliho (* 25. september 1657, † 13. september 1705 ). Cisárske vojsko bolo v kaštieli pobité a kaštieľ vypálený.

1707 – na rozkaz grófa Františka II. Rákociho (*  27. marec 1676, †  8. apríl 1735), je zborený Likavský hrad, a tak sa sídlom likavského fiškálskeho panstva stáva kaštieľ sv. Žofie, aj keď potom už nikdy nedosiahol svojho pôvodného lesku

1707 – kaštieľ sa stáva sídlom panskej súdnej stolice a panskej väznice. Zemepánom mesta sa od tých čas až po zrušenie poddanstva roku 1848 stáva kráľovská komora.

1709 -  (7. január) počas Rákociho povstania vtrhlo do Ružomberka cisárske vojsko generála Františka Antona grófa Jőrgera von Tollet (* asi 1670, † 11. december 1738) a obsadilo ho bez boja aj spolu s kaštieľom, kde našlo iba niekoľko nemocných povstalcov s omrzlinami. Neskôr sa zúčastnilo bitky pri Vavrišove.

1734 – prvá zmienka o panskom pivovare v spodnej, hospodárskej, časti kaštieľa, kde sa nachádzala aj panská pálenica a krčma, tiež  tu bol aj chov rožného dobytka, oviec a sýpky

1736 – v druhom diele knihy Mateja Bela (* 22. marec 1684, † 29. august 1749) Notitia Hungariae Novae Historico Geographica  v časti Liptovská stolica, na mape od Samuela Mikovíniho (* 1686, † 23. marec 1750), je aj litografia mesta Ružomberok s kaštieľom sv. Žofie s veľkou vežou na jeho západnej strane

1748 – prvá zmienka o píle pri kaštieli sv. Žofie

1750 – v knihe Topografia Magni Regni Hungarie od autorov Joanna Baptista Pikera, Michaela Bombardiniho a Csakiho de Keresztszeg sa spomína, že podľa starých prameňov stál na mieste súčasného kaštieľa kláštor mníšok rádu sv. Dominika 

1784  – spolu s 68 domami na Malej Podhore a Zarevúcej zhorel aj kaštieľ sv. Žofie s panským pivovarom

1797 -  (28. jún) pri veľkom požiari Ružomberka, kedy zhorelo 270 domov, kostol, fara, mestský dom  a mestský majer, škola, špitál, soľný sklad, mosty nad Váhom a Revúcou a dokonca aj časť archívu a matriky, zhorel opäť kaštieľ aj s mlynom a pílou

1849  - (27. január)  počas revolučných rokov 1848-49 sa na svojom ťažení v kaštieli ubytoval maďarský generál Artúr Görgei (* 30. január 1818, † 21. máj 1916) so svojím vojskom a pobýval v ňom do 30. januára, keď odtiahol ďalej do Spiša

1869 – v spodnej hospodárskej časti kaštieľa boli kasárne 3. práporu trenčianskeho honvédskeho pluku č. 15 pod velením majora Jozefa Hrabovského, ktorý bol v Ružomberku stálou posádkou, a to až do roku 1896, keď boli vystavané nové kasárne v Malom Políku

1871 – okolo tohto roku bola v dolnej časti kaštieľa umiestnená židovská modlitebňa, ktorá bola v kaštieli až do roku 1880, aj keď postupne na rôznych miestach

1876 - Štefan Nikolaj Hyroš, farár Sv. Michala v Liptove, v svojom rozsiahlom diele "Zámok Lykava a jeho pání, poťahom na državie, Lyptov a okolie" vydanom v Turčianskom Sv. Martine uvádza na strane 16 nákres pevnôstky (kaštieľa) Svätej Žofie.

1876 – v opravenom kaštieli sv. Žofie bol zriadený kráľovský súd sedria, keď boli zrušené súdy v Dolnom Kubíne a  Liptovskom Sv. Mikuláši

1889 – do kaštieľa bol preložený okresný súd

1896 – časť kaštieľa sa stáva vojenským skladiskom sena a slamy a po prevrate v roku 1918 je premenená na byty

1906 – bol zatknutý a uväznený Andrej Hlinka (* 27. september 1864, † 16. august 1938) a po procese pred ružomberskou sedriou, za predsedníctva Gejzu Chudovszkého, aj odsúdený spolu s ostatnými obvinenými v politickom procese na väzenie a peňažné pokuty

1907 –politický proces Ladislava Moyša (* 8. apríl 1867, † 13. marc 1950),  r. kat. farára na Lúčkach (bol neskôr prvým riaditeľom slovenskej pobočky Rádiožurnálu v rokoch 1927 - 1937 a velkou mierou sa zaslúžil o rozvoj rozhlasového vysielania na Slovensku.) a politický proces s obžalovanými Černovcami, po Černovskej tragédii (27. októbra 1907), ktorý sa tiež končil ťažkými trestami pre obžalovaných

1937 – z objektu kaštieľa boli presťahované súdne inštitúcie do novopostavenej budovy krajského a okresného súdu a kaštieľ bol pridelený vojenskej správe

1945 – v areáli kaštieľa fašistické Sonderkommando 7a, ktorého štáb pôsobil v Ružomberku od novembra 1944, umučilo 22 účastníkov SNP. 22. mája 1945 tu bol nájdený hromadný hrob v ktorom sa našli telá civilov, 14 žien a 8 mužov. Pre znetvorené tváre nemohli byť telá identifikované.

1956 – v kaštieli bol umiestnený internát poľnohospodárskeho učilišťa

1970 – príchod sovietskych vojsk do kaštieľa a priliehajúcich kasární ČSLA

1981 – Projektovým ústavom kultúry Bratislava, strediskom v Banskej Bystrici bol na základe komplexného výzkumu vytvorený návrh obnovy pamiatky - kaštiela Žofia v Ružomberku, práce boli začaté no neboli dokončené. Autorom projektu bol promovaný historik M. Sura.

1991 – (27. jún) posledný sovietsky vojak, veliteľ Strednej skupiny vojsk generál Vorobjov, odišiel z Československej federatívnej republiky a definitívne tak ukončil „dočasný pobyt“ vojsk Varšavskej zmluvy na našom území

2002  - (máj)  začiatok stavebných prác, pri ktorých bola zvalená západná a čiastočne aj severná a južná časť kaštieľa, zachovaná zostala iba časť horného nádvoria so studňou.  Pristavená bola stavba hypermarketu  s chabým pokusom o jeho „prispôsobenie“ zvyšku kultúrnej pamiatky.

2002 – záchranný archeologický výskum, pod vedením pracovníka Liptovského múzea v Ružomberku  p. Víťazoslava Struhára, priniesol významné poznatky o osídlení samotného mesta Ružomberka. Odkryli sa zvyšky stredovekých architektúr a 39 hrobov radového cintorína z 13. – 16. storočia. Jednoznačne tak bola preukázaná existencia staršej cirkevnej stavby. Ďalej boli na bývalom kláštornom nádvorí nájdené aj štiepané nástroje z paleolitického obdobia.

2002  (5. december) - v priestoroch zbúranej dolnej polovice najstaršej národnej kultúrnej pamiatky v Ružomberku bol slávnostne otvorený hypermarket HYPERNOVA holandského obchodného reťazca AHOLD. Stavba Hypernovy bola podmienená aj reštaurovaním zvyškov roky chátrajúceho objektu kaštieľa Svätej Žofie a jeho využitím pre kultúrne a spoločenské podujatia obyvateľov Ružomberka a návštevníkov mesta. Okrem diletantských vonkajších opráv k obnove a oživeniu zostávajúcich častí kaštiela napriek všetkým sľubom nedošlo.

2014  (máj) - pôvodný vlastník kaštieľa sv. Žofie a areálu Hypernovy, UniCredit Leasing Real Estate s.r.o., Bratislava, predal pozemky a objekty novému vlastníkovi. Majiteľom sa tak stal investiční fond FORESPO NR a.s., Bratislava, ktorého stopercentným akcionárom je podielový fond "Náš prvý realitný o.p.f. - Prvá penzijná správcovská spoločnosť Poštovej Banky, správ. spol., a.s.", Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava.

2014  - zo Slovenska odchádza holandská firma Ahold. Ružomberská Hypernova po dvanástich rokoch prechádza, spolu s ostatnými prevádzkami na Slovensku, na spoločnosť Condorum SK, s.r.o., ktorá patrí firme CONDORUM LTD, z Nikózie v Cyperskej republike. Tá ich bude ďalej rozvíjať pod menom Terno Group. Spoločnosti Condorum SK, s.r.o. šéfuje Michal Holík, ktorý má blízko k finančnej skupine J&T. Ten v minulosti zastupoval záujmy finančnej skupiny vo viacerých firmách vrátane Poštovej banky. (zdroj: https://aktualne.atlas.sk/ahold-odchadza-zo-slovenska-hypernovu-prebera-spolocnost-blizka-j-t/ekonomika/firmy/)

2016  (31. január) - spoločnosť TERNO GROUP opúšťa ružomberskú Hypernovu. Čo bude ďalej s obchodnými priestorami a s priľahlými zvyškami stredovekého kaštieľa závisí na súčasnom vlastníkovi objektov, firme FORESPO NR a.s. patriacej Poštovej  Banke a.s. ktorá je vo väčsinovom vlastníctve firiem skupiny J&T. (zdroj: https://ruzomberok.dnes24.sk/hypernova-v-ruzomberku-konci-posledneho-januara-buduceho-roka-219541)

2016  (jún) - v priestoroch bývalej Hypernovy je otvorená predajňa pre domácich majstrov a záhradkárov HOBBI, prevádzkovaná spoločnosťou URITEST s.r.o. . Kaštieľ i priľahlý market, ktorý je sídlom predajne Hobbi, je naďalej vo vlastníctve akciovej spoločnosti FORESPO NR. Táto firma nejaví záujem o obnovu kaštieľa a ani o prípadnú spoluprácu, ktorá by viedla k jeho využitiu pre potreby obyvateľov a návštevníkov mesta Ružomberok a regionu Liptov.    

2018  (august) - predajňa HOBBI po dvoch rokoch "trápenia" konečne končí (dňa 4. 8. 2018) svoje pôsobenie v Ružomberku a odchádza z priestorov v hypermerketu, ktoré mala v prenájme od firmy FORESPO NR a. s. (Karloveská 34, Bratislava,  IČO: 47235071). Dúfajme, že sa už majiteľovi objektu nepodarí tieto priestory znovu prenajať . Najlepším riešením by bolo toto betónové čudo vrátiť za symbolické 1 € mestu, zbúrať ho a znovu obnovením Kaštieľa Sv. Žofie, podľa našťastie existujúcej komplexnej stavebnej dokumentácie, ukončiť už 16 rokov trvajúcu hanbu Ružomberka vo vzťahu k tejto najstaršej pamiatke mesta. Pamiatke, ktorá je na očiach všetkým, ktorý prechádzajú každý deň naším mestom.

2018  (november) - prebehli ďalšie voľby do mestského zastupiteľstva. Napriek snahám ostáva v podstate všetko po starom a tak môžeme očakávať, spolu so zvyškami chátrajúceho Kaštieľa Sv. Žofie, ďalšie štyri roky planých rečí a prázdnych sľubov. No, nádej zomiera posledná a tak uvidíme, čo prinesie ružomberskému kaštieľu budúcnosť. 

OZ Ružomberská Žofia