Na svete sú tisíce pamiatok, ktoré svedčia o ceste ľudstva od počiatku dejín až po dnešnú dobu. Ceste veľkých objavov, myšlienok, náboženských hnutí a technických vynálezov. Objavu krásy a harmónie, ale tiež zrodu tyranských vládcov budujúcich si „večné” pomníky svojej slávy.

Za všetkými dielami minulosti i súčasnosti je ale ukrytá usilovná práca ľudí. Architektov, staviteľov, umelcov, vedcov a nesmierného množstva bezmenných stavebných robotníkov, budujúcich hodnoty, ktoré mali pretrvať veky. V rôznych časoch ale dochádzalo k ničeniu týchto hodnôt pod rôznymi zámienkami. Víťazi často ničili kultúru svojich odporcov a predchodcov, aby ich vymazali z ľudskej pamäte, alebo kultúrne pamiatky boli ničené pod zámienkou vytvárania miesta pre stavby nové  - „moderné”.

V súčasnosti sme svedkami zločinov, pri ktorých sa určité skupiny ľudí, bojovníkov, na Blízkom východe snažia vymazať z povrchu zeme históriu celého ľudstva. Kamenné spomienky na samotný vznik civilizácie.

Budhove sochy v údolí Bamjan v Afganistanu, mešita al-Askari v irackej Samare, ničenie pamiatok v Timbuktu, kresťanský kostol v Tikrítu a mešita al-Arbain, mešita, svätyňa a ďalšie pamiatky v meste Mosul, zničená pevnosť v meste Hatra. Buldozery zničili aj pôvodné základy mesta Nimrud. Ničenie postihlo i mesto Chorsábád, pamiatky v Sindžáru a ďalšie budú pravdepodobne nasledovať. Je to barbarské. Tak o tom hovoríme my, ľudia západnej civilizácie.

Nad jednou vecou by sme sa mali ale spoločne zamyslieť. Nie je ničenie ničením nech už je prevádzané pod akoukoľvek zámienkou? Naša ľahostajnosť a často rozšírený nezáujem o kultúrne pamiatky v našej krajine je rovnako ničivá ako náboženská nenávisť na Blízkom východe, aj keď väčšinou nepôsobí tak rýchlo. Pamiatky našej histórie a kultúry sú často ničené obdobným spôsobom – bagrami a trhavinami.

 

Mnohé majú šťastie a dostávajú novú šancu na „dôstojnú službu” ďalším generáciám. Iné pamiatky, žiaľ, také šťastie nemajú ani dosiaľ príležitosť nedostali. Jednou z nich je aj Kaštieľ Sv. Žofie v Ružomberku. Zmení sa to niekedy?

Ing. Vilibald Liebscher

koordinátor OZ Ružomberská Žofia

 

Kaštieľ sv. Žofie

Prechádzka minulosťou

V dávnych dobách úsvitu dejín, na skalnom ostrohu nad sútokom dvoch riek, dnešnej RevúcejVáhu, bolo táborisko paleolitických lovcov. Preukázali to záchranné archeologické práce na nádvorí kaštieľa sv. Žofie, pri ktorých sa našli štiepané kamenné nástroje z tej doby.

V stredoveku na tomto výhodnom mieste stál, podľa starých autorov, kláštor mníšok rádu sv. Dominika. Tieto dohady podporuje aj nález stredovekých architektúr a 39  hrobov radového cintorína nájdených vo zvyšku kaštieľa po jeho čiastočnej  deštrukcii pri výstavbe tu stojaceho hypermarketu. Tieto nálezy dokazujú existenciu starej cirkevnej stavby v tejto lokalite.

Prvá písomná zmienka o kaštieli je z roku 1396, keď tu, „in castello St. Sophie“, vydal kráľ Žigmund Luxemburský dotačné listiny pre Nemeckú  (dnes Partizánsku) Ľupču. Počas ďalších storočí kaštieľ prešiel mnohými stavebnými úpravami a dostavbami a to nielen po požiaroch, ktoré ho v priebehu jeho existencie niekoľkokrát postihli.

Odolal pohnutým dobám v husitských vojnách a protihabsburskom povstaní počas tridsaťročnej vojny.  Prežil  TökölihoRákociho povstania, revolučné roky 1848-49 i prvú a druhú svetovú vojnu a Slovenské národné povstanie, dokonca aj dlhé roky pobytu sovietskych vojsk v meste Ružomberok

 

Možno  ho čaká aj svetlá budúcnosť ak sa ľudia konečne spoja na jeho záchranu.

Národná kultúrna pamiatka č. 367/0, už 16 rokov chátrajúca pamiatka Ružomberka

Ako nám hovorí  zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v siedmej časti (PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY) v § 43a:

(1) Ak je ohrozené zachovanie a riadne užívanie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, môže krajský pamiatkový úrad alebo iná osoba dať príslušnému vyvlastňovaciemu úradu návrh na jej vyvlastnenie vo verejnom záujme. Na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní.(38a)  (ZDROJ: Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (pdf, 280 kB))

 Nie je 16 rokov rokov chátrania práve tak dost? Nie je najvyšší čas niečo urobiť?

_________________________________________________________________

 

Pred viac ako 13-timi rokmi sa z pamiatkového objektu kaštieľa stalo torzo, ktorým zostalo až do dnešných čias. Na jeho časti, ktorá bola vymazaná zo zemského povrchu a zaliata betónom a v bývalom "zámockom parku" pri riečke Revúcej vyrástol Hypermarket obchodnej spoločnosti AHOLD, ktorý bol otvorený 5. decembra 2002. Obchodný dom mala táto spoločnosť v prenájme až do roku 2014 kedy opustila slovenský trh. V tom čase bola nahradená spoločnosťou TERNO GROUP, ktorá obchodný dom už tiež opustila a to v januári 2016. V súčasnej dobe (rozumej jún 2016) je v priestoroch OD otvorená prevádzka obchodného reťazca HOBBI. (ZDROJ: https://www.hobbi.sk/hobbi/napisali_o_nas/sprava/52)

Ako tak ide čas všetko sa mení. Od 4. 8. 2016 je hypermarket opäť prázdny a dúfajme, že prázdny už zostane.

 

Na oficiálnych stránkach Mesta Ružomberok sa v pasáži venovanej histórii kaštieľa môžeme aj teraz dočítať nasledujúce informácie:

"Až donedávna (do roku 2002 - pozn. OZ Ružomberská Žofia) sa mesto Ružomberok pasovalo s problémom záchrany kaštieľa až sa problém vyriešil stavbou moderného supermarketu v časti pôvodného areálu a renováciou zachovalejšej časti kaštieľa a jeho využitia na kultúrne účely."

(ZDROJ:   https://www.ruzomberok.sk/sk/mesto/ruzomberok/historia-mesta/kastiel-svatej-zofie/kastiel-svatej-zofie)

 

Žiaľ ani predchádzajúci vlastník obchodného domu a priľahlých zvyškov kaštieľa, firma UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. Bratislava, ani súčasný vlastník, investičná firma FORESPO NR a.s. patriaca k Poštovej Banke a.s. vo vlastníctve finančnej skupiny J&T, neprejavovali a neprejavujú záujem o rekonštrukciu a využití tejto národnej kultúrnej pamiatky. Smutné je aj to, že sa napriek všetkým snahám nedarí s naposledy menovanou firmou nadviazať kontakt a dialóg o osude kaštieľa.

Súčasný stav kaštieľa

1 | 2 | 3 | 4 | 5 >>

Ako by mohol vyzerať

<< 1 | 2 | 3 | 4 | 5