Na svete sú tisíce pamiatok, ktoré svedčia o ceste ľudstva od počiatku dejín až po dnešnú dobu. Ceste veľkých objavov, myšlienok, náboženských hnutí a technických vynálezov. Objavu krásy a harmónie, ale tiež zrodu tyranských vládcov budujúcich si „večné” pomníky svojej slávy.
Za všetkými dielami minulosti i súčasnosti je ale ukrytá usilovná práca ľudí. Architektov, staviteľov, umelcov, vedcov a nesmierného množstva bezmenných stavebných robotníkov, budujúcich hodnoty, ktoré mali pretrvať veky. V rôznych časoch ale dochádzalo k ničeniu týchto hodnôt pod rôznymi zámienkami. Víťazi často ničili kultúru svojich odporcov a predchodcov, aby ich vymazali z ľudskej pamäte, alebo kultúrne pamiatky boli ničené pod zámienkou vytvárania miesta pre stavby nové - „moderné”.
V súčasnosti sme svedkami zločinov, pri ktorých sa určité skupiny ľudí, bojovníkov, na Blízkom východe snažia vymazať z povrchu zeme históriu celého ľudstva. Kamenné spomienky na samotný vznik civilizácie.
Budhove sochy v údolí Bamjan v Afganistanu, mešita al-Askari v irackej Samare, ničenie pamiatok v Timbuktu, kresťanský kostol v Tikrítu a mešita al-Arbain, mešita, svätyňa a ďalšie pamiatky v meste Mosul, zničená pevnosť v meste Hatra. Buldozery zničili aj pôvodné základy mesta Nimrud. Ničenie postihlo i mesto Chorsábád, pamiatky v Sindžáru a ďalšie budú pravdepodobne nasledovať. Je to barbarské. Tak o tom hovoríme my, ľudia západnej civilizácie.
Nad jednou vecou by sme sa mali ale spoločne zamyslieť. Nie je ničenie ničením nech už je prevádzané pod akoukoľvek zámienkou? Naša ľahostajnosť a často rozšírený nezáujem o kultúrne pamiatky v našej krajine je rovnako ničivá ako náboženská nenávisť na Blízkom východe, aj keď väčšinou nepôsobí tak rýchlo. Pamiatky našej histórie a kultúry sú často ničené obdobným spôsobom – bagrami a trhavinami.
Mnohé majú šťastie a dostávajú novú šancu na „dôstojnú službu” ďalším generáciám. Iné pamiatky, žiaľ, také šťastie nemajú ani dosiaľ príležitosť nedostali. Jednou z nich je aj Kaštieľ Sv. Žofie v Ružomberku. Zmení sa to niekedy?
Ing. Vilibald Liebscher
koordinátor OZ Ružomberská Žofia
Kaštieľ sv. Žofie
Prechádzka minulosťou
V dávnych dobách úsvitu dejín, na skalnom ostrohu nad sútokom dvoch riek, dnešnej Revúcej a Váhu, bolo táborisko paleolitických lovcov. Preukázali to záchranné archeologické práce na nádvorí kaštieľa sv. Žofie, pri ktorých sa našli štiepané kamenné nástroje z tej doby.
V stredoveku na tomto výhodnom mieste stál, podľa starých autorov, kláštor mníšok rádu sv. Dominika. Tieto dohady podporuje aj nález stredovekých architektúr a 39 hrobov radového cintorína nájdených vo zvyšku kaštieľa po jeho čiastočnej deštrukcii pri výstavbe tu stojaceho hypermarketu. Tieto nálezy dokazujú existenciu starej cirkevnej stavby v tejto lokalite.
Prvá písomná zmienka o kaštieli je z roku 1396, keď tu, „in castello St. Sophie“, vydal kráľ Žigmund Luxemburský dotačné listiny pre Nemeckú (dnes Partizánsku) Ľupču. Počas ďalších storočí kaštieľ prešiel mnohými stavebnými úpravami a dostavbami a to nielen po požiaroch, ktoré ho v priebehu jeho existencie niekoľkokrát postihli.
Odolal pohnutým dobám v husitských vojnách a protihabsburskom povstaní počas tridsaťročnej vojny. Prežil Tököliho i Rákociho povstania, revolučné roky 1848-49 i prvú a druhú svetovú vojnu a Slovenské národné povstanie, dokonca aj dlhé roky pobytu sovietskych vojsk v meste Ružomberok.
Možno ho čaká aj svetlá budúcnosť ak sa ľudia konečne spoja na jeho záchranu.
Národná kultúrna pamiatka č. 367/0, už 16 rokov chátrajúca pamiatka Ružomberka
Ako nám hovorí zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v siedmej časti (PRIESTUPKY A INÉ SPRÁVNE DELIKTY) v § 43a:
(1) Ak je ohrozené zachovanie a riadne užívanie nehnuteľnej kultúrnej pamiatky, môže krajský pamiatkový úrad alebo iná osoba dať príslušnému vyvlastňovaciemu úradu návrh na jej vyvlastnenie vo verejnom záujme. Na vyvlastňovacie konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o vyvlastňovaní.(38a) (ZDROJ: Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu (pdf, 280 kB))
Nie je 16 rokov rokov chátrania práve tak dost? Nie je najvyšší čas niečo urobiť?
_________________________________________________________________
Pred viac ako 13-timi rokmi sa z pamiatkového objektu kaštieľa stalo torzo, ktorým zostalo až do dnešných čias. Na jeho časti, ktorá bola vymazaná zo zemského povrchu a zaliata betónom a v bývalom "zámockom parku" pri riečke Revúcej vyrástol Hypermarket obchodnej spoločnosti AHOLD, ktorý bol otvorený 5. decembra 2002. Obchodný dom mala táto spoločnosť v prenájme až do roku 2014 kedy opustila slovenský trh. V tom čase bola nahradená spoločnosťou TERNO GROUP, ktorá obchodný dom už tiež opustila a to v januári 2016. V súčasnej dobe (rozumej jún 2016) je v priestoroch OD otvorená prevádzka obchodného reťazca HOBBI. (ZDROJ: https://www.hobbi.sk/hobbi/napisali_o_nas/sprava/52)
Ako tak ide čas všetko sa mení. Od 4. 8. 2016 je hypermarket opäť prázdny a dúfajme, že prázdny už zostane.
Na oficiálnych stránkach Mesta Ružomberok sa v pasáži venovanej histórii kaštieľa môžeme aj teraz paradoxne dočítať nasledujúce informácie:
"Až donedávna (do roku 2002 - pozn. OZ Ružomberská Žofia) sa mesto Ružomberok pasovalo s problémom záchrany kaštieľa až sa problém vyriešil stavbou moderného supermarketu v časti pôvodného areálu a renováciou zachovalejšej časti kaštieľa a jeho využitia na kultúrne účely."
Žiaľ ani predchádzajúci vlastník obchodného domu a priľahlých zvyškov kaštieľa, firma UniCredit Leasing Real Estate s.r.o. Bratislava, ani súčasný vlastník, investičná firma FORESPO NR a.s. patriaca k Poštovej Banke a.s. vo vlastníctve finančnej skupiny J&T, neprejavovali a neprejavujú záujem o rekonštrukciu a využití tejto národnej kultúrnej pamiatky. Smutné je aj to, že sa napriek všetkým snahám nedarí s naposledy menovanou firmou nadviazať kontakt a dialóg o osude kaštieľa.
